Synoda v Rímskej diecéze: cesta viery medzi svetlami a tieňmi

Synodalita predstavuje základný, konštitutívny rozmer Cirkvi. Je hnacím motorom misionárskeho úsilia Cirkvi, ktoré energicky zdôrazňuje pápež František, schopným pretvoriť všetky stránky Cirkvi, aby sa jej zvyklosti, jazyk, štýl komunikácie a štruktúry stali adekvátnymi prostriedkami evanjelizácie súčasného sveta a nie iba stratégiami sebazáchovy. Tento príspevok, vychádzajúci zo skúmania jednotlivých etáp synodálnej cesty v Rímskej diecéze, sa usiluje o hlbšie porozumenie konceptu synodality. Predkladá niekoľko postrehov, ktoré vzišli z procesu širokospektrálneho načúvania realizovaného na diecéznej úrovni a ktoré majú bezpochyby potenciál prispieť k efektívnejšiemu priebehu synodálnej cesty v Taliansku i v celej Cirkvi.

Synodality represents a basic, constitutive dimension of the Church. It is the driving force giving life to missionary effort of the Church strongly emphasized by Pope Francis. Synodality is capable of reshaping all aspects of the Church in such a way that its customs, language, style of communication and structures become adequate means of evangelizing the contemporary world, and not just strategies of self-preservation. This contribution, based on the examination of the synodal way in the Roman Diocese, strives for a deeper understanding of the concept of synodality. It presents several incentives that emerged from the extensive process of listening realised at the diocesan level which undoubtedly have the potential to contribute to a more efficient proceeding of the synodal way in Italy and the entire Church.